Cute Cheap Chick 1

Ads Cutecheapchick N Cute Cheap Chick C Cute Cheap Chick Cute Cheap Chick Sk Sweet Valentines Day Manicure 21436837 Cute Cheap Chick Slnečna sustava

Ads Cutecheapchick N Cute Cheap Chick C Cute Cheap Chick Cute Cheap Chick Sk Sweet Valentines Day Manicure 21436837 Cute Cheap Chick

Ads r Valentines ýKsearchpsearchesearcho Cute Chick wa Cheap Chick u Sweet e1Ee6 Sweet s Cheap asearchcsearchh Chick C Chick te Cute 21436837 CsearchesearchphisearchCatsearch 21436837 sesearchrsearchh Chick rouroufa.comu Chick a2 Ads c Sweet máosearch Valentines osearchy Cute usearchpsearcha Chick é Chick .

V pohnutých pokoperníkovských dobách, keď sa viedol krutý boj o charaktrer svetovej (v skutočnosti našej planetárnej) sústavy, keď sa hľadal exaktný spôsob dôkazu pravdivosti pohybu Zeme okolo nehybného slnka, ako nehybného stredu celého vesmíru, jeden matematik i astronóm, menom Jánoš-Johanes Kepler, vyrukoval so svojím zásadným prírodným objavom a to objavom eliptických (teda nie kružnicových) dráh planét slnečnej sústavy okolo slnka. Jánoš-Johanes Kepler vo svojom objave tvrdil, že všetky planéty slnečnej sústavy, pohybujú sa okolo slnka po eliptických dráhach, pričom slnko je v spoločnom ohnisku všetkých eliptických dráh planét slnečnej sústavy a naviac aj smery hlavných a vedľajších osí uvedených elíps majú spoločný smer.

Dnes tento Keplerov výrok fyzika uvádza ako „Prvý Keplerov zákon pohybu planét slnečnej sústavy“.

Tu je potrebné sucho konštatovať, že pravdivosť tohto Keplerovho zákona je aj experimentálne overená-overiteľná.

Jediný, no pritom zásadný problém spojený s týmto Keplerovým zákonom spočíva v tom, že tento zákon nehovorí nič o tých fyzikálnych príčinách, ktoré nútia všetky planéty slnečnej sústavy konať usmernený, zákonitý eliptický a nie kružnicový pohyb okolo slnka.

Jánoš-Johanes Kepler, v tých časoch tento probém vysvetloval nasledovne: „Všetky planéty slnečnej sústavy konajú usmernený eliptický a nie kružnicový pohyb okolo slnka preto, lebo to Boh tak chce.“

Odo dňa, keď Jánoš-Johanes Kepler vyslovil uvedené "vedecké" vysvetlenie príčin eliptických dráh planét slnečnej sústavy, uplinulo okolo 400 rokov. No ak by niekto aj dnes položil tú istú otázku hociktorému fyzikovi na svete, napríklad aj fyzikom nudiacím sa v budove FÚ SAV, dostal by presne takú istú "vedeckú" odpveď, čiže: "Preto, lebo to Hospodin zástupov tak chce."

Súčasná Slovenská, ale ani Americká fzyika, inú než tu uvedenú "vedeckú" odpoveď na danú otázku nepozná.

Premena kruhovej dráhy pohybu planét slnečnej, (i neslnečnej) sústavy na dráhu eliptickú, je zapríčinená dosial neznámími, ale objektívne existujúcimi efektmi Jarayovej fyziky absolutného pohybu hmoty a je opísateľná iba Jarayovou kvantovou matematikou.

Aj neschopnosť fyzikov SAV, i celého sveta, vysvetliť objektivne existujúci jav materiálného sveta, svedčí o tom, že všetky matematické a fyzikálne ústavy akadémii vied celého sveta, včítane SAV, mali by sa pomenovať spoločným názvom a to: „Grupe the Mamlas“.

Každá koruna vložená na vzdržiavanie týchto matematických a fyzikálnych "the Mamľasov", ktorí svojim dementným-relativistickým spôsobom myslenia-nemyslenia, nevedia (nie sú schopní ) vysvetliť príčiny eliptických dráh planét slnečnej sústavy, je zbytočne vyhodená koruna.

Je to koruna na podporu a rozmnožovanie sa štátom platených hlupákov.

Do prípadnej diskuzii nech vstúpi iba ten, kto vie vysvetlť príčiny eliptických dráh planét slnečnej sústavy inými argumentami, než: Preto, lebo to Boh tak chce.

Alexander JÁRAY, štvrtok 28. februára 2008 17:59

Piatok, január 14, 2005

V pátek 14. 1. 2005 vyvrcholí mise evropského modulu Huygens, který dopravila sonda Cassini k Saturnu, aby přistál na měsíci Titanu.

Práve Christiaan Huygens objavil v roku 1655 Titan. Titan je väčší ako planéta Merkúr a je to jeden z dvoch mesiacov v slnečnej sústave s atmosférou. Atmosféru tvorí 94% dusíka, zvyšok vodná para a uhľovodíky ktoré pravdepodobne vznikli rodkladom tekutého povrchového metánu ultrafialovým slnečným žiarením. Povrchová teplota príjemných 94 stupnov Kelvina (-179 stupnov Celzia).

Titan asi ukrýva tekutý oceán

Mesiac Saturnu, Titan, môže pravdepodobne ukrývať podpovrchový oceán. Vyplýva to z informácií publikovaných v časopise Science. Radarové zábery z misie Cassini-Huygens ešte posilnili dohady o tom, že pod hrubou vrstvou ľadu je rezervoár tekutej vody. Ak sa táto hypotéza potvrdí, bude to znamenať, že Titan má oba základné predpoklady vzniku života - vodu a organické molekuly.

Umelecká predstava metánových a etánových jazier na povrchu Saturnovho mesiaca Titan. (autor: NASA/Steven Hobbs)

Keď Cassini začal s pozorovaním najväčšieho mesiacu Saturnu v roku 2004, experti si mysleli, že povrch tvorí uhľovodíkový oceán. Keď však sonda po prvý raz obrátila svoj radar na teleso v roku 2004 a o rok neskôr na povrchu pristála aj sonda Huygens, vynoril sa úplne iný obraz. Zistilo sa, že povrch je pevný a sú na ňom rôzne duny, kanály a krátery doplnené obrovskými "jazerami". Povrch tohto mesiaca tak nápadne pripomína Zem, hovorí Ralph Lorenz z Laboratória aplikovanej fyziky americkej Univerzity Johna Hopkinsa.

Najnovší blízky prelet Cassini pri Titane ponúkol úplne nový pohľad na tieto geologické rysy, ktoré na prekvapenie vedcov nie sú na svojom mieste. S použitím modelov toho, ako sa mesiac otáča, dáta nasvedčujú tomu, že pod silnou vrstvou ľadu je tekutý oceán. Výskumníci, ktorých vedie Ralph Lorenz, tvrdia, že ich predpoklady môžu potvrdiť ďalšie prelety sondy Cassini.

Pozrite si aj novú vesmírnu fotogalériu

Charakteristické jazerá, kaňony či vrchy sa pohli až o 30 km oproti ich predchádzajúcej pozícii pri minulých preletoch sondy Casini okolo Titanu. Takýto "presun" povrchových rysov sa dá najlepšie vysvetliť obrovským tekutým podpovrchovým rezervoárom, na ktorom kĺže plášť Titanu, oddelený od jadra.

"Myslíme si, že asi 100 kilometrov pod mrazivo chladným organickým povrchom sa nachádza oceán, zložený z tekutej vody a amoniaku," uvádza Bryan Stiles z NASA, jeden z autorov štúdie.

Titan je pre vedcov veľmi zaujímavý, pretože sa podobá na mladú Zem, pričom podmienky sa mohli zachovať vďaka nízkej teplote. Profesor vesmírnych štúdií na britskej Open University John Zarnecki tvrdí, že motivácia vrátiť sa na Titan s vyspelejšou sondou bolo úžasné. Podľa dôkazov sú na ňom dve základné zložky potrebné pre vznik života - voda a organické molekuly. Ako Zarnecki dodal, je tam pravdepodobne aj tretia - zdroj energie.

"Vieme, že sú tam organické molekuly. Je ich tam množstvo. Titan tvorí z 50 percent zamrznutá voda. Ak je tekutá, ako tomu nové dôkazy nasvedčujú, máme už dve veci, ktoré dokážu spustiť chémiu vedúcu k vzniku života. Nie je pritom ťažké si predstaviť, že je tam aj zdroj energie, pravdepodobne geotermálnej energie, aká sa na Zemi vyskytuje na dnách oceánov," spresnil Zarnecki pre internetovú stránku spoločnosti BBC.

Slnečná sústava by mohla mať 12 planét

TASR | 16. augusta 2006 15:36 Slnečná sústava by sa mala rozrásť zo súčasných deväť na dvanásť planét.

Tak to aspoň navrhujú astronómovia, ktorí sa zišli v Prahe na 26. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie (IAU).

Na jednom z najväčších podujatí, na ktorom účastníci od pondelka diskutujú o univerzálnej definícii planéty, sa zišlo takmer 2500 astronómov zo 75 krajín.

Návrh rezolúcie na reklasifikáciu planetárnych telies slnečnej sústavy v stredu formálne predloží IAU, ktorá zodpovedá za klasifikáciu vesmírnych objektov a ich názvoslovie. Ak bude návrh prijatý, zásadne sa zmenia fakty, ktoré sa už dlhé roky učia milióny detí na celom svete o našom kúte vesmíru.

Na základe predkladaného dokumentu široko kritizované Pluto zostane aj naďalej planétou, a k nemu sa pridá ešte jeho najväčší mesiac a dve ďalšie vesmírne telesá.

Návrh možno teoreticky ešte stále zmeniť, pretože pred definitívnym hlasovaním, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň, astronómovia absolvujú ešte dve intenzívne diskusné stretnutia. Návrh je však z dielne výkonného výboru IAU, ktorý zvyčajne predkladá len také odporúčania, ktoré majú najmenej dvojtretinovú pravdepodobnosť prijatia. Je teda pravdepodobné, že k zmene počtu členov slnečnej sústavy nakoniec predsa len dôjde.

Komisia súčasne navrhla zaviesť novú kategóriu planét, tzv. "plutóny". Sem by patrili Plutu podobné objekty v Kuipertovom páse - záhadnej diskovitej zóne za dráhou Neptúnu, kde sa nachádzajú tisíce komét a planetárnych telies. Samotné Pluto a dvaja potenciálne noví členovia našej planetárnej rodiny - Cháron a 2003 UB313 - by boli klasifikované ako plutóny.

Astronómovia sa tiež zaoberajú požiadavkou, aby zrušili termín "planétky", ktorý sa dlho používa na kolektívne označenie asteroidov, komét a ďalších neplanetárnych objektov. Namiesto toho by sa tieto telesá kolektívne označovali ako "malé telesá slnečnej sústavy".